Najmladsie histórie Jadranského pobrežia a ostrovov je iba predmetom legiend, mýtov a príbehov.Trochu spoľahlivejšie dáta možno nájsť v starovekých gréckych cestopisoch a námorných sprievodcoch. Najmladsie informácie o Liburnských ostrovoch, vrátane Rab, sa nachádza v geografických spisoch Skylaxe z Chariandonu (4. storočia pred naším letopočtom) niekoľko gréckych a rímskych geograf sa vo svojich geografických spisoch taktiež zmienilo o ostrove, ktorým by mal byť Rab. Rab bol spomínaný ako Arba, Arbia, ARBIANA alebo Arbitana, ale pôvod tohto mena nie je známy.

 

Dnešné slovanskí obyvatelia ostrova, Chorváti, si meno prispôsobili svojmu jazyku, pretvorením na Rab.Posledne spomínané meno sa pravdepodobne datuje začiatkom 7. storočia nášho letopočtu, to jest, od čias bezprostredne po usadení prvých Slovanov na ostrove. Múzeum františkánskeho kláštora Sv Eufémie obsahuje v základoch kláštora dokument písaný v latinskom jazyku, z polovice 15. storočia; toto je (zatiaľ) najstarší známy dokument, kde sa vyskytuje chorvátsky názov ostrova - Rab.

  Štyri zvonica v románskom slohu sa stali znakom celého ostrova Rab.Nachádzajú sa v historickom jadre mesta, a ku každej z nich sa môžete dostať prechádzkou po strmých a úzkych kamenných uličkách, pretože sa nachádzajú pomerne blízko seba. Na vrchol dvoch z nich môžete vyliezť a užiť si výhľad na obzor.

(ZDROJ:RAB24.COM)

Najväčšie mesto ostrova Rab si dodnes uchováva svoje tradície a zvyky. A je veru čo obdivovať, stojí za to zažiť stredoveké súboje a slávnosti či príjemne si posedieť v reštauráciách a baroch v kamenných hradbách z 15. storočia a úzkych uličkách s jedinečnou atmosférou. Starému mestu Rab ležiacemu na polostrove dominujú kostoly a ich zvonice a paláce - katedrála sv. Márie, bazilika z 11. stor., 25 m vysoká zvonica z 11. stor., kniežací palác Knežev dvor z 13. stor., biskupský palác, kláštor a kostol sv. Andreja so vzácnymi ikonami a mnohé ďalšie. V uličkách a na námestiach je cítiť históriu na každom kroku, veď sa tu vystriedali rôzne kultúry: Frankovia, Benátčania, Habsburgovia a Slovania.

(ZDROJ:INTERMEDIAL.SK)

Už vo 4. storočí pred Kristom ostrov spomína grécky filozof Pseudo Skilaxa a v antickej dobe Plínius Starší, a to menom Arba. Základy rabských mestských múrov na Kladanci, najstaršej časti Rabu, pochádzajú ešte z 1. storočia, z čias cisára Oktaviána Augusta.
Mesto Rab, ako kultúrne a historické centrum ostrova, má dlhú históriu. Spomína sa v roku 10 pred Kristom v jednom starorímskom dokumente, ktorým ho vtedajší rímsky cisár Oktavián Augustus povyšuje na municipium a dáva mu samostatnosť. Rab získal aj zriedkavý počestný epiteton Felix (šťastný), čo znamená, že už vtedy bol rozvité a civilizované mesto. Stará časť mesta je obkolesená stredovekými múrmi z tesaného kameňa, vybudovanými ešte v 12. a 13. storočí, ktoré ho väčšou časťou obklopujú aj dodnes. Starým mestom dominujú štyri zvonice a početné kostoly. Jednou z najvzácnejších rabských pamiatok je kostol Sv. Márie z 12. storočia (bývalá biskupská bazilika). Zvonica tejto baziliky z 12. storočia je vzdialená od kostola a dominuje mestom, patriac medzi najkrajšie stavby neskororománskeho slohu v Chorvátsku.

(ZDROJ:CROATIA.HR)

  • Rab, Chorvátsko - História a dedičstvo - Obrázok 1
  • Rab, Chorvátsko - História a dedičstvo - Obrázok 2